(Liptovský Mikuláš, Liptovská galéria Petra M. Bohúňa 24. jún (štvrtok) - 18. september (sobota)
Kurátorka výstavy: Lucia Stachová LGPMB v rámci projektu "Nové mená" prezentuje tvorbu najmladšej generácie umelcov, s prihliadnutím na umelcov, ktorí pochádzajú z Liptova Individuálna výstava Miry Podmanickej, ktorá ako doktorandka bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení momentálne pokračuje v druhom roku svojho študijného pobytu na univerzite v Bruseli, prináša jej autorské výskumy s textilnou inštaláciou a sochou, tvorbou objetov a koncepčného uvažovania o prostredí, kde ľudia žijú, o veciach a myšlienkach, ktoré ich sprevádzajú a ovplyvňujú a o stopách, ktoré zanechávajú. Pre nový projekt vytvára Podmanická výstavu ako totálnu inštaláciu, kde jednotlivé diela budú zároveň nedeliteľnými časťami celku. Mäkká plastika, jemná (feminnínna) sochárska práca bez straty výtvarného názoru a ideovej kvality diel, je málo zastúpená na slovenskej scéne. Podmanickej tvorba môže byť vnímaná ako dôstojný pendant maskulínnej monumentálnosti tradičného sochárstva a prináša dobrú ochutnávku lokálne zaujímavej a účinkujúcej varianty iného sochárstva, vychádzajúceho z každodennosti a hlbokého intímneho zážitku s témou i materiálom. Napokon toto iné sochárstvo má už svoje veľké figúry a príbehy v dejinách umenia.
(Bratislava, Galéria ÚĽUV 17. jún (štvrtok) - 11. september (sobota)
Výstava malieb na skle Valérie Z. Benáčkovej je našou poctou umelkyni, ktorá už takmer päť desaťročí vytvára pre nás svoje jedinečné, originálne umenie. Inšpirovaná históriou, ľudovou tradíciou i starou technológiou umenia maľby na skle prináša vo svojej tvorbe neobmedzený, obdivuhodný register námetov. Ten zahŕňa množstvo zvykoslovných vidieckych prejavov spojených s najväčšími sviatkami roku, no nájdeme v nich aj témy týkajúce sa viacerých starých remesiel a vôbec života na vidieku. V jednej časti svojho diela zaznamenáva poetické, neskutočné príbehy, odohrávajúce sa v prírodnom prostredí plnom čara a kúziel. Celá jej tvorba sa neustále vyznačuje hľadaním nových námetov, ktoré sa svojím duchovným poslaním viažu na staré ľudové tradície, no na druhej strane ich aj prekračujú a vyvárajú nové podoby i kvalitu obsahu. Keďže maliarka žije už dlhý čas v Prahe, kde svoju tvorbu často aj vystavuje, nachádzame medzi námetmi aj diela, ktoré sú drobnou oslavou historických pražských zákutí. Tie sú takmer vždy doplnené o ľudové postavičky, také, aké dodnes stretáva pri rôznych príležitostiach na Karlovom moste v Prahe.
(Bratislava, Informačno - výstavný priestor SATELIT)
Výstavný projekt Slovenského centra dizajnu je koncipovaný ako pocta šiestim odevným dizajnérkam a výborným kresliarkam, ktoré sa narodili v rozpätí rokov 1874 - 1931 na Slovensku, alebo tu prevažnú časť svojho života pôsobili. Ich tvorba bola témou dlhodobého výskumu na základe archívnych materiálov, dobových časopisov a rodinných pozostalostí. Informácie o Marte Bodickej spracovala Mgr. Magdaléna M. Zubercová, štúdie o Kate Löwinger, Otýlii Ležovičovej, Magde Radványi, Alžbete Güntherovej-Mayerovej sú súčasťou dizertačnej práce autorky výstavy. Výstava sleduje určité paralely medzi tvorbou málo známych osobností a produkciou súčasných dizajnérov a dizajnérok, ktorí sa v oblasti odevnej tvorby uplatnili v priebehu posledných rokov. Budú predstavené odevné kolekcie Izabely Komjati, Borisa Hanečku, Petry Poórovej, Marcela W. Holubca, Lenky Sršňovej a Márie Štranekovej, ktorí patria k výrazným reprezentantom odboru. Prostredníctvom aktuálnej tvorby vybraných mladých autorov je predstavený súčasný stav autorského odevného dizajnu. V konfrontácii so (skoro) zabudnutými príbehmi návrhárok minulého storočia môže výstava priniesť nový pohľad na stav módnej tvorby na Slovensku od začiatku 20. storočia až do súčasnosti.
(Zvolen, Zvolenský zámok,25. máj (utorok) - 1. september (streda)
Výstava priblíži tvorbu jedného z najvýznamnejších súčasných fotografov-dokumentaristov na Slovensku. J. Bartoša v priebehu niekoľkých desaťročí fotografoval na kultúrnych podujatiach rôzneho druhu, prispieval do módnych časopisov, ale predovšetkým dokumentoval to, o čo pred rokom 1989 nebol v médiách záujem. Pohyboval sa takmer výlučne v exteriéroch, obzvlášť v mestskom prostredí a stal sa jedným z prvých skutočných dokumentaristov - nefotografoval totiž exkluzívne, vizuálne atraktívne situácie ako reportéri; systematicky sa venoval zberu fotografických svedectiev z vybraného prostredia, pravidelne sa opakujúcej udalosti. Jeho dokumentácia prerastá niekedy až do etnologicky alebo kultúrne antropologicky komplexnej fotografickej výpovede o danom prostredí a čase. Osobitú pozornosť venuje náhodným textovým a predmetným zhlukom, odhaľujúcim často paradoxné súvislosti. Najviac ho však zaujímajú anonymní ľudia z ulice - ako ľudské typy a konkrétni jedinci zároveň - v jeho podaní vznikajú okamžité a psychologicky portrétne štúdie ľudí stratených v dave.
